ŠTÚROVO

Štúrovo je najjužnejším a najteplejším mestom na Slovensku a je známe svojou toleranciou. Už celé stáročia pokojne spolunažívajú na jeho území príslušníci rôznych národností a náboženstiev. Táto rôznorodosť dáva mestu zvláštny kolorit.Vítame vás v ŠTÚROVE. V meste veľkosti cca 11 tisíc obyvateľov, ležiaceho na ľavom brehu Dunaja na slovensko-maďarskej hranici. Tu sa začína ohyb Dunaja s úchvatným výhľadom na kupolu ostrihomskej baziliky, ktorá je akoby na dosah ruky. Pri meste sa vlieva Hron do Dunaja ponúkajúc krásnu panorámu Kováčskych a Pilišských vrchov a vynikajúce podmienky pre milovníkov dobrodružných výletov.

HISTÓRIA

Prvé zmienky o osade, pri ktorej ležal dôležitý brod cez Dunaj, pochádzajú z 11. storočia. Územie mesta bolo osídlené už v kamennej dobe. V rímskom období sa v týchto miestach nachádzala strážna stanica „Anavum“. Mesto vzniklo pravdepodobne z osád Nána a Kakath, letohrádok Kakathvár dal v 10. storočí vybudovať syn maďarského kmeňového náčelníka Árpáda. Osada Kakath postupne získala na význame a bola akýmsi trhoviskom stredovekých kupcov z južnej a západnej Európy. V období vpádov bola osada opevnená, preto sa začal používať nový názov „Párkány“.
V roku 1724 bola obec povýšená na mestečko s jarmočným právom. Kráľ Karol IV. udelil mestu trhové právo, pričom najvýznamnejší bol trh Šimona a Júdu. Jeho história trvá dodnes. Po vzniku Československa v roku 1918 sa Parkan z vnútroštátneho mesta Uhorska mení na pohraničné mesto Československa. Konečná zmena názvu Parkan na Štúrovo sa udiala v roku 1948.
. Štúrovo je len na skok od tisícročného Ostrihomu, kde je sústredené množstvo historických pamiatok našich južných susedov. Most Márie Valérie, otvorený 10.augusta 2001, spája obe strany brehu Dunaja.

BAZILIKA OSTRIHOM

Najznámejšou pamiatkou Ostrihomu je svetoznáma bazilika. Bazilika je 118 m dlhá a 40 m široká, vnútorná výška kupoly je 71,6 m. Jej príčelie zdobí osem 22 m vysokých stĺpov korintského štýlu. Terajšia bazilika tvoriaca dominantu mesta sa na podnet slovenského arcibiskupa Alexandra Rudnaya začala stavať v roku 1822. Slávnostne bola vysvätená 31. augusta 1856 a úplne dokončená v roku 1869. Bola postavená podľa vzoru Baziliky sv. Petra v Ríme na mieste bývalého katedrálneho kostola, ktorý bol spustošený roku 1543.
Dôležitou súčasťou komplexu sú dve bočné kaplnky – Kaplnka sv. Štefana a Bakóczová kaplnka, ktorá pôvodne súvisela so starým kostolom z 11. storočia. Kaplnku postavili v rokoch 1506 až 1511. Na poschodí baziliky sa nachádza arcibiskupská klenotnica, v ktorej je zbierka stredovekých i novších sakrálnych predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj renesančná Kalvária kráľa Mateja. V krypte postavenej v staroegyptskom štýle pod hlavnou loďou sú pochovaní ostrihomskí arcibiskupi.
Vedľa baziliky sa vchádza do hradného komplexu. Archeológovia v ňom odokryli časť stredovekého kráľovského hradu, ktorý zničili Turci v roku 1543. Najcennejšou časťou hradného komplexu je románska Kráľovská kaplnka s ružičkovým oknom nad vchodom. Jej klenba patrí medzi najstaršie diela v strednej Európe. V obnovenom paláci umiestnili Hradné múzeum s exponátmi pripomínajúcimi históriu mesta a jeho okolia v čase tureckých bojov.

KOVÁČOVSKÉ KOPCE

Kováčovské kopce sú jedinečnou prírodnou rezerváciou, ako geologická rarita majú andezitový podklad obklopený vápencovo – tufovými vyvrelinami. Svahy Kováčovských kopcov patria medzi turisticky najvyhľadávanejšie trasy okolia mesta Štúrovo, najmä južné, kde sa v katastri obce Chľaba nachádza turisticko – rekreačná oblasť Kováčov (cca 13 km od Štúrova). Z hľadiska flóry a fauny sú jediným matranským refúgiom teplomilného zoskupenia v našej vlasti. Veľmi zaujímavý je sled stepných, lesostepných, skalných a lesných formácií.

Na území pohoria sa nachádzajú dve národné prírodné rezervácie: Kováčovské kopce-juh a Kováčovské kopce-sever. Kováčovské kopce-juh (predtým Burdov) – NPR vyhlásená v roku 1966 na výmere 364,14 ha. Územím pohoria vedú tri značkované turistické trasy. Červeno-značený z obce Kamenica nad Hronom južnými svahmi NPR Kováčovské kopce-juh k železničnej zastávke Kováčov, najdlhší modro-značený z osady Kováčov, okrajom obce Chľaba, cez Veľkú dolinu, popod Kráľovu horu (373,5 m n. m.) a pripája sa k černo-značenému chodníku. Žlto-značený turistický chodník je krátkou spojkou od železničnej zastávky Kováčov do rekreačnej osady Kováčov.